Obsah článku

Približný čas čítania: 5 minút

Recenzie na The Last of Us, part 2 zažili nemalé fluktuácie. Nejeden herný portál začal kvôli tomu meniť filozofiu prijímania užívateľských hodnotení. Ja sám som mal spočiatku problém dať hre pozitívne hodnotenie. Bol som nahnevaný, sklamaný a frustrovaný. Ale … s odstupom času prichádzam na to, že som sa mýlil.

The Last of Us Remastered bola moja PlayStation 4 prvotina. A bola to stávka na silného koňa. Nie len že ma príbeh totálne pohltil ale položil silné základy k môjmu vzťahu a pozitívneho pohľadu na herné konzoly vôbec.

Nasledovný text môže byť spoilerom!
Preto ak ešte stále dúfate vo vychutnanie príbehu – nečítajte ďalej.

The Last of Us

Len v skratke pre tých čo nevedia o čom točím. Hra je dielom amerického štúdia Naughty Dog a bola vytvorená exkluzívne pre systém PlayStation 3. Vydaná bola 14. júna 2013. Neskôr vyšla jej remástrovaná verzia aj pre systém PlayStation 4. Túto verziu som si mal možnosť zahrať ja.

Prvá vec, ktorá vás dnes na takejto hre zarazí – aká nadčasová bola. Nie len že sa výborne hrá aj dnes ale poskytuje napriek veku aký má – veľmi dobrý vizuálny zážitok. To najlepšie sa však neskrýva v technickom prevedení – ale v silnom príbehu plnom emócií, životných „dilém“, paradoxov a úžasnom soundtracku ktorý sprevádzané emócie a atmosféru dokonale dofarbuje.

Inak sa jedna o postapokalyptický zombie-survival-horror žáner a okrem veľkého dobrodružstva ktoré vás v hre čaká sa musíte vysporiadať aj s rozhodnutiami ktoré vám pomôžu prežiť. Alebo aj nie.

Na záver snaď dodám, že hlavnými postavami ktoré vám budú robiť spoločnosť sú 40 ročný Joel Miller, ktorý si v „novom svete“ zarába ako pašerák ľudí a záhadná 14 ročná Ellie, ktorá sa musí dostať …. viac neprezradím. 🙂

The Last of Us, part II a Metacritics

… je pokračovaním príbehu z pred 7 rokov. Dlho trvalo, kým sa fanúšikovia dočkali a keďže prišla Corono-vírusová pandémia, Sony sa ešte rozhodlo pár krát uvedenie hry posunúť. Čím si rozoštvalo nejedného hráča.

Keď došlo k „nechcenému“ leaku celého príbehu TLOU, part II, komunita začala byť mierne podráždená únikmi ktoré boli vytrhnuté z kontextu na čo Sony reagovalo konečným dátumom vydania hry. A tak sme sa dočkali. Niektorí, frustrovaní však už v deň uvedenia nahádzali na Metacritics negatívne hodnotenia, čím sa spustila celá aféra okolo recenzií na TLOU II. Ešte aj k dnešnému dňu tohto článku je tam vidieť užívateľské skóre – 5.3 z 10.

A teraz to podstatné. Je kritika zaslúžená?

Príbeh a oslava LGBT

Môj názor je, že pokračovanie pôvodného TLOU sa rozbiehalo príliš dlho. Za ten čas si množstvo ľudí život Joela a Ellie po udalostiach z prvej časti – značne zidealizovali. Keď prišlo ohlásenie pokračovania, všetci očakávali veľké veci. Len málo-kto zo skalných fanúšikov bol pripravený na to čo skutočne príde. Vrátane mňa.

The Last of Us, part 2, lgbt — Dina (vľavo) je s Ellie asi viac ako priateľka

Príbeh TLOU, part II je jednoznačne to najlepšie čo budete na celej hre hľadať! Scenár je písaný pútavo a hoc začínate pár rokov po posledných udalostiach, dostanete sa v ňom aj ku kopcu zaujímavých flashback okamihov. Aktuálne časové linky tak striedajú linky z minulosti pred udalosťami ktoré práve zažívate a postupne sa dotvára celý príbeh Joela a Ellie. Jedna takáto linka z minulosti vám pripomenie nezabudnuteľnú atmosféru prvého dielu, čo dokáže pohladiť nejedno srdiečko.

Aby toho nebolo málo, príbeh vás pretiahne naozaj každou zvláštnou i samozrejmou končinou. Je perfektne vybalancovaný, čo znamená hlavne že lokality so „zombie“ striedajú ozbrojené strety a potom nasleduje nejaký menší exploring a opäť nejaká zombie akcia. Máte dosť priestoru po náročnom strete doplniť opäť zásoby nejakým tým craftením. Takmer všetko dokážete prejsť stealth alebo Rambo akciou. Je to len a len na vás.

Pre milovníkov prostredia a atmosféry budú určite hrať do karát zóny na ktoré by ste nechceli ísť sami v noci, nie to ešte v postapokalyptickej dobe. 🙂
Čo tak „opustená“ budova divadla za nočného, daždivého počasia? Loď duchov, teda konkrétne vrak alebo opustený horský hotel, prípadne mrakodrap? A čo tak uzavreté podlažie nemocnice v ktorej sa v počiatkoch vypuknutia nákazy ubytovávali prví „pacienti nula“?

Pre lovcov Achievementov (úspechov) je pekne oddelená časť, kde sa dajú nájsť zaujímavé predmety (artefakty, zberateľské karty, mince) od akčnej časti. Čo znamená, že prídete do „bojovej“ časti, kde vám pôjde o prežitie – nebude od vás hra vyžadovať popri tom exploring na tieto predmety. Nemusíte sa teda obávať, že ste niečo pri úteku z budovy za sebou nechali. Nič podstatné by vám nemalo utiecť.

Príbeh na tejto hre je jednoducho dokonalý, pútavý (a navyše s pointou) a hoc, tiež som s ním mal po prvom dohraní problém, postupom času som si uvedomil, že sa jednalo len o moju frustráciu z toho, že som si to možno predstavoval nejak inak.

Nie až tak úžasné veci

A teraz nejaká povinná kritika. Grafická stránka hry má jednoznačne na viac. Bohužiaľ, železo na ktorom to musí bežať – je v dnešnej dobe šrot (a to myslím PlayStation 4 Pro). Čo sa v konečnom dôsledku odrazilo aj na množstve kompromisov ktoré skúsenému oku – určite neujdú. Jedná sa hlavne o niektoré odfláknuté textúry ktoré vám z času na čas prídu do cesty v lokáciách na ktoré vývojari nepotrebovali moc ukazovať. Ja ako správny urban explorer som však riešil každý neprečítateľný plagát, billboard, črevá počítača či palubnú dosku vraku auta 🙂

Lock na 30 fps je tiež už v dnešnej dobe dosť do očí bijúce obmedzenie. Samozrejme za to hra nemôže, no verím, že na next-gen konzole PS5 to bude lepšie.

Ako celok však hra vyzerá nádherne, nerobí žiadnu hanbu svojím autorom.

Ďalšou drobnôstkou je fakt, že TLOU bola vždy príbehová exkluzivitka hrajúca na city. Čo znamená, že vpred vás bude hnať najmä zvedavosť za príbehom. Samotné rúbanie zombie až také zábavne nie je a nie je veľa lokácií na ktoré by ste sa kvôli tomu radi vracali. Toto by som ale nekritizoval a určite neradil medzi nejaké deficity.

The Last of US, part II, sunset scene — Toto by ste v TLOU, part II, určite nečakali. Jedno z prekvapení.

V tomto bode by som svoju mini-recenziu ukončil a dodal len, že ak ste TLOU nikdy nehrali – okamžite túto chybu napravte a následne si vychutnajte aj skvost v podobe pokračovania.

Tu uvedené screen-shoty boli vytvorené prostredníctvom Fotorežimu priamo v hre počas môjho hrania.