Názor a skúsenosti s Nintendo Switch po roku

Pred rokom som na blogu Switch ofrflal a kúpil. Čo si dnes myslím o tejto konzole, hrách na ňu ale i marketingu okolo? Zhrniem svoje doterajšie skúsenosti pokiaľ možno v čo najkratších riadkoch.

Je par dní po E3 Expo konferencií na ktorej sa kopec (aj herných) spoločností mohlo pochváliť, čo v najbližších mesiacoch prinesú na počítače či konzoly hráčov. Samozrejme, nechýbalo ani Nintendo so svojou vlastnou ponukou. Aby som ale nepredbiehal. Nakoľko je tomu vyše roka, čo som si dovolil predpovedať budúcnosť Nintendo Switch (ďalej len NSW), pokladám za povinnosť sa k téme vrátiť nakoľko ešte aj dnes uvedený článok láka kliky na tento blog a predsa len, doba pokročila, niečo sa už stihlo vyfarbiť, tak prečo sa na to znova nepozrieť?

NSW som si kúpil zhruba mesiac po publikovaní svojho prvého článku. Spolu s hrou Legend of Zelda. K tomu UHS-I microSD kartu o kapacite 128 GB. Ak sa ma pýtate, či to stačí, tak odpovedám, že bohate. Dnes, okrem uvedeného vlastním aj Pro Controller a ďalších 6 hier. Či už na pamäťovkách alebo digitálne stiahnuté z Nintendo Store.

Upozorňujem, že tento článok nie je klasickou recenziou na uvedený produkt. Tie si hľadajte inde. Tento článok je súhrnom toho čo ma na produkte za ten rok baví a naopak, hnevá.

Dopredu sa ospravedlňujem slabším pováham ale na rovinu…. bude to tu desný a neodborný výlev. 🙂

Príjemné prekvapenia

Začnem hneď takto nech niekto nepovie, že furt len na všetko frflem. NSW ma v mnohých smeroch dokázal za ten rok aj príjemne prekvapiť. A niektoré veci, ktoré som jednoducho v dobe písania prvého článku nevedel, bolo možné ohmatať až pri reálnom využívaní.

Relatívne odolné vyhotovenie

Nečakane, sa mi už switch podarilo niekoľkokrát dostať do nezávidenia hodnej situácie. V mojom batohu pravidelne odoláva rôznym tlakom po celej svojej ploche a musím povedať, že ma neraz príjemne prekvapí keď vidím čo musel vydržať. Takže v tomto smere, aj keď prvé pocity po kúpe, z použitého materiálu budete mať zmiešané, verte že krabička je to celkom odolná. Toto tvrdenie sa týka aj ovládačov, ktoré už aj pri hrách samotných prešli rôznym masakrom. A stále ešte „idú“.

Samozrejme že zariadenie nedisponuje žiadnou certifikáciou proti blbosti, vode ani prachu, takže ak ho budete púšťať z 500m výšky spolu s iPhonom, verím, že skôr prežije asi ten iPhone.

Prekvapivo zábavné tituly

Toto je taká dosť subjektívna položka. Čo ma ale takmer vždy dostala. Videl som hry na rôznych Let’s Play videách. Hovorím si, no čo už. Kúpim si to, nech mám ako zahnať nudu. Žiadne veľké očakávania som ale od titulov nemal. Však už mám tiež nejaký ten vek a očakávania od dobrého herného titulu sú niekde inde.

A potom to príde. Väčšinou.

Zistíte, že oná hra je vlastne celkom zábavná a niekedy aj vtipná. Napríklad, taký Mario Kart. Poviete si obyčajné závody. Ale kým si ich nezahráte ani neviete koľko možností, obabrať konkurentov sa tam skrýva.

Pri pohľade na videá si poviete, že takéto závody som hrával na svojej 486 s MS-DOSom. Ale až potom, keď to naozaj dostanete do rúk si zrazu začnete všímať množstvo iných, ďalších detailov. Tvorcovia sa s titulmi naozaj vyhrali. Má to skvelú odozvu, vtipný príbeh, animácie, niekoľko dobrých nápadov a obstojnú grafiku. Ale opäť poviem len „väčšinou“. Sú aj prípady keď to naozaj za veľa nestojí.

POZOR, hovorím tu momentálne hlavne o Áčkových tituloch, žiadne indie ani nezávislé počiny som nemal možnosť vyskúšať.

Jasnejšie smerovanie konzoly

Keď bol NSW vydaný, marketingové oddelenie Nintenda vtedy vypustilo kopec žvástov o tom čo všetko táto konzola JE. Spoločnosť to pochopila svojsky a tak, v istých momentoch sa dostalo neraz na radú aj porovnávanie s PS4 či Xboxom. Dnes, s odstupom času je už v hre len jeden „prúd“. A to „handheld“ konzola na cesty a na hranie s priateľmi. Pod pojmom „hranie s priateľmi“ sa skrýva samozrejme aj obývačkový, dokovací mód.

V súvislosti s týmto odsekom si spomínam na jeden citát, jedného autora recenzie na konzolu: „Nie som ešte taký duševný kripel aby som vláčil konzolu na stanovačku s priateľmi.“ 🙂
(linku sa mi už nepodarilo nájsť)

Tomuto smeru sa posledné mesiace prispôsobujú aj hry vydávané pre NSW. Dokazujú to promo videá k vydávaným hrám, kde sa takmer vždy nabehne s kamerou aj na usmievajúcu sa skupinku hráčov, zhrbenú dakde pri stole nad konzolou a vyšteklenou od ucha-k-uchu. Je viac ako pravdepodobné, že ak nepôjdete po nejakej single-player konkrétnosti ako Wolfenstein alebo Skyrim, tak väčšina hier má možnosť hrať multiplayer lokálne alebo po sieti.

Batéria nie je až taký prúser

Keď konzola vybehla na svet, bola jej výdrž na jedno nabitie konfrontovaná s hraním Zeldy. Merané časy sa pohybovali niekde na úrovni 3 hodín. Hranie iných, ďalších titulov mi však potvrdilo, že Zelda je jedným z najpažravejších titulov vôbec. Pri kopci iných hier sa dostanete s hracím časom niekedy aj nad 5-6 hodín čo je už čas ktorý by ste dostali aj pri hraní na tablete.

Tu však platí aj iný, ďalší pohľad na veci okolo batérií v konzole. Vysvetlím nižšie.

Cena Nintendo online

Nintendo sa už od začiatku vyhrážalo, že prístup do online-multiplayeru a svojích služieb ako synchronizácie sejvov – chce po vzore svojej konkurencie spoplatniť. Každý teda tak nejak očakával v napätí na úvodnú ponuku a cenovú hranicu. Myslím, že nejeden fanúšik NSW si vydýchol keď oznámená mesačná cena bola naozaj „celkom adekvátna„. Teda v dobe písania článku, cca 4 USD/mesiac.

Software & Stabilita

Za celú dobu hrania som nezaznamenal žiadne problémy so stabilitou systému či jednotlivých hier. V tomto smere teda klobúk dole. Nič ani raz nespadlo. Všetky služby fungovali.

Nepríjemné fakty

Schválne som nepoužil slovo „prekvapenia“ nakoľko väčšinu z týchto vecí som tak nejak očakával a niektoré vyčítal aj vo svojom prvom článku.

Cena konzoly, hier a príslušentva

Cena konzoly je jedná vec. Nintendo prizvukovalo, že chce mať nejakú pevnú maržu aj z predaja konzol, dalo sa očakávať teda, že cena bude taká,,,, asi mierne vyššia. Prípadne, že moc klesať nebude.

Cena príslušenstva je vec druhá. Síce nepochopiteľná ale je to fakt. Za nové Joy-Cony, v hernom, Slovenskom e-shope zaplatíte k dnešnému dátumu – 65€ . A to sa ešte chvália akciou, tak že za nové bez akcie chce predajca 70€. Ak prihliadneme na fakt, že nová konzola stojí cca 300€,- je to dosť veľký nepomer. Dá sa povedať, že takmer tretinu ceny konzoly tvoria len ovládače? Trochu zvláštne.
S ďalším, originálnym príslušenstvom je to defakto rovnaké.

No a nakoniec, do tretice, sú to prehnané ceny hier. Taká Legend of Zelda, dokonca od svojho vydania nie že klesla na cene ale vyštverala sa aj na úrovne tesne pod 60€. Nehovoriac o tom, že za „blbú“ 2D arkádovku v podobe skákačky na 10 hodín hrania zaplatíte približne rovnako. Na najlacnejšiu hru na pamäťovke pre NSW a v akcií si tak pripravte minimálne 30€. (Počas vianoc boli výpredajové akcie na vybrané tituli, ktore sa dali kúpiť aj za cca 20€).

Ergonómia

  • Joy-Cony nie sú nič extra pre veľké ruky (dlane) a dlhé prsty. Po nejakej hodinke-dvoch hrania na JoyConoch sa cítim ako v pooperačných kŕčoch. Úplne iná liga je hranie na Pro Controlleri, kvôli  čomu som si ho aj zakúpil.
  • Nabíjanie konzoly počas hrania v rukách je taktiež celkom zaujímavá skúsenosť. Ten kábel tam jednoducho zavadzia. Buď sa dáte do takej polohy, kde vám to prekážať nebude alebo sa hrajte len keď je batéria – ako-tak nabitá. Samozrejmá je aj tretia alternatíva — hrať sa na monitore s konzolou v doku.

Ponuka hier

Je tu obrovská snaha Nintenda vykryť obdobie príchodu hier od väčších vydavateľov hrami Béčkovej kvality, s grafikou a ovládaním z dôb PC AT 286 či rôzne staršie tituly s nejakým percentom remástru. Zrejme aj tie sú celkom zábavné ale neviem. Neskúšal som žiadnu z nich, ani ma to neláka (aj kvôli cenám, aj keď sú na Nintendo store omnoho nižšie ako keď kupujete hru na cartridgy). A skôr ako pre mladšiu generáciu sú hry zaujímavé pre pamätníkov a skalných fanúšikov. Si myslím.

Stále tak čakám na niečo čo mi vyrazí dych a poviem si, že toto jednoducho musím mať. Do dnes som sa ešte nedočkal ani portu – STEEP – ktorý bol ohlásený spolu s vydaním konzoly už pred rokom. Do dnes nie je jasný dátum toho kedy a či vôbec na NSW príde.

Mimochodom, trošku si zabrdnem. Určitá skupina hier, ktoré vyšli od Nintenda od uvedenia NSW (niektoré vyšli aj pre iné konzoly):

  • Mario Kart Deluxe 8
  • Mario Odyssey
  • Mario + Rabbits: Kingdom battle
  • Mario Tenis Aces
  • Super Mario Party

Nehovoriac o minimálne dvoch, ďalších podtituloch ktoré o Máriovi nie sú ale „Mario“ ako postavička sa tam taktiež mihne. Zdá sa to len mne alebo to zaváňa nejakou posadnutosťou? 🙂

Ventilátor, chladenie a nahrievanie

Keď som si konzolu kúpil, tak som o existencií ventilátora ani nevedel až do kým som si nedal „výduch“ pred tvár. Prvý krát som zacítil teplý vzduch fučať z konzoly. Povedal som si wau.

Dnes, keď konzolu zapnem, už si ju nemusím dávať ku tvári.  Funkčnosť ventilátora je mi vždy po chvíľke prevádzky zvukovo ohlásená. Nie je to nič horibilne. Len ako píšem – už nie je taký tichý ako v deň keď som NSW kúpil.

Malou výčitkou môže byť nedostatočné odvádzanie tepla, pri hraní náročnejších hier v doku ale i v handheld móde. Ventilátor ide na plné obrátky s konzolou by ste si bez problémov vyfénovali chlpy na ruke a akosi to stále nestačí konzolu uchladiť. Čas ukáže, či toto nie je náhodou to ono, tajné „kurvítko“ výrobcov.

Batériová sústava

NSW, battery empty
Zapnutie po týždni

Asi trpím nejakou poruchou, keď najprv batériu pochválim a neskôr na to ju idem ofrflať. Ale vec okolo nabíjania je trošku zamotaná.

Joy-cony majú svoje vlastné batérie. Ako inak by fungovali keď ich oddelite od konzoly. Ich používanie mimo konzolu spotrebuváva energiu v týchto batériach. Ich nabíjanie tak prichádza pri opätovnom pripojení ku konzole. Konzola, ak nie je pripojená k adaptéru, nabíja joy-cony zo svojej vlastnej batérie. Situácia, ktorá vás tak bude často prenasledovať je o tom, že plne nabitá konzola je už v  podvečer polo-nabitá, hoc ste ju vôbec nepoužívali. Po týždni nepoužívania konzoly tak často dochádza aj k situácií že batéria je jednoducho prázdna. A šup s ňou opäť na nabíjačku.

Na nervy!

Grafika

Tu sa musím troška zastať. Pôvodný cieľ Nintenda, priniesť k hráčom zábavu – sa podaril. Hry sú naozaj zábavné (teda niektoré) a v eufóriach častokrát grafiku ani neriešite. Už o niečo horšie je to pri pripojení konzoly ku 4K monitoru. Televízor akékoľvek deficity úspešne kamufluje ale monitor to rozlíšenie na vstupe skrátka očakáva.

Aj tak nemôžem povedať, že by bola grafika vyslovene zlá ale nie je ani nijak zaujímava. Pokiaľ si pustíte hru na NSW – neočakávate nič na úrovni Witchera 3. Na druhej strane, som si niekoľkokrát povedal, že „táto hra mohla byť kľudne aj pre mobily, hravo by ich zvládli“. Takže nejak tak.

Záver

Ja si myslím, že NSW sa ešte stále „hľadá“. Na jednej strane sú údajne veľmi povzbudivé predajné čísla konzoly po celom svete, na strane druhej sú jej tvorcovia stále v zvláštnych očakávaniach (narážam na ten posledný odstavec, kde „musia ľudia najprv Switch kupovať a potom sa uvidí…  „, čože?!).

Po hardwérovej stránke je Switch taký aký je. Všetko perfektne funguje, všetko je odladené.  Na všetkom sa dá napriek tomu popracovať a naďalej to vylepšovať.

Po stránke výberu hier je to zatiaľ nejasné. Už teraz je na NSW kopec dobrých titulov. Kopec hier, aj keď sú niekedy skôr pre škôlkárske pokemónovske publikum je zábavných, takže si na svoje príde skoro každá veková kategória ale ak sa ma pýtate či si Fifu 19 kúpim pre NSW alebo PS4 tak odpovedám, že radšej pre PS4.

One Comment on “Názor a skúsenosti s Nintendo Switch po roku”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.